Posledný októbrový víkend sa započala Ekleziologická akadémia „V srdci Cirkvi“. Tu na Ábelovej človek ihneď pocíti, že sa objavil kdesi, kde plynie čas tak trochu inak. Po zastavení krásou prírody sme sa mohli nechať vytrhnúť z našich bežných životov. Celý víkend bol popretkávaný spoločnou modlitbou, slávením liturgie, prednáškami a, samozrejme, kopou humoru.

Po otvorení akadémie sme sa na krátku chvíľu podelili s bratom Irenejom o naše očakávania a otázky, ktorým čelíme, a nevieme si na ne zodpovedať. Deň sme ukončili kompletóriom a dopriali našim unaveným telám odpočinok.

Sobotné ráno nás ihneď veselo prekvapilo a svojou kreativitou ohúrilo raňajkami: pyramídami z  hotdogov. Nasledovala prednáška brata Ireneja, kde sme mali možnosť spoznať historický kontext vatikánskych koncilov a výzvy, ktorým čelili veriaci v koncilových časoch. Prvý vatikánsky koncil sa snažil odpovedať na otázku, ako nestratiť podstatu pri všetkých zmenách. Neskôr, v období Druhého vatikánskeho koncilu, si ľudia kládli otázku: Vie sa nám Boh ešte pripodobniť? Pokračovali sme dôležitosťou sakrálnych priestorov, v ktorých zažívame stretnutie neba so zemou, čo symbolizuje aj samotný tvar našich chrámov. K príkladu symbolika veže ako vertikály, ktorá sa stretáva s horizontálou. Nebo v stretnutí so zemou.

Po prechádzke so svätým ružencom nasledovala prednáška o Cirkvi.

Cirkev sa začala stvorením, Božím zásahom. Hriechom sme sa vzdialili, no Stvoriteľ sa nás chce opäť dotýkať. Robí to takzvanou ekonómiu spásy – vstupom do dejín. Svojimi zásahmi chce, aby sme my ľudia boli vtiahnutí späť ku transcendentnu. Na to používa riadny a mimoriadny spôsob/poriadok.

Riadny spôsob poznania nám ponúka plne Cirkev cez krst a vieru, ktoré sú nevyhnutné pre spásu. Avšak nič z toho by nám nepomohlo k spáse, ak by tam nebolo prítomné naše srdce. Tu sme sa zastavili pri výroku svätého Cypriána: „Mimo Cirkvi niet spásy“ a jeho ponímaní Cirkvi.

Špecialistka na privádzanie ľudí do Cirkvi mimoriadnym spôsobom bola napríklad Katarína Sienská, ktorá uplatňovala takzvanú svätú fintu. Traduje sa, že jej krása privábila k Stvoriteľovi nejedno srdce.

Z tohto všetkého si môžeme povšimnúť, jednu zaujímavú skutočnosť: Finalita milosti je privádzať ľudí do Cirkvi.

Večer sme si otestovali vedomosti na zábavnom kvíze. Nuž, nebol až taký zábavný, ako sme sa my pobavili. Prebudení smiechom nebolo nášmu večeru konca. Na rad prišlo Mestečko Palermo so svojím čarom.

V nedeľu sme pomaly zakončili Akadémiu lúčmi slnka na terase, lúčiac sa s krajinou. Odhodlaní pokračovať tam, kde sme zastavili. Obohatení spoločným časom sme opäť bližšie realite, ako milovať to, čo tvoríme a čoho sme súčasťou – Cirkev. Pretože kto nemá Cirkev za svoju matku, nemá ani Boha za svojho otca.

Andrea Jackulíková

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

Pred začatím náročných akademických povinností pre vysokoškolákov či pred začatím poprázdninového tempa pre pracujúcich, sme sa zišli načerpať nové sily (a hlavne vedomosti) na Pustý Dvor, kde už bola pre nás prichystaná Ekleziologická Akadémia sv. Tomáša.

Hneď po príchode nás so širokými úsmevmi čakali bratia Irenej a Alan. Prvé náznaky nasledujúcich udalostí boli pre košickú výpravu odhalené pri nie najkratšej, ale o to krajšej ceste očarujúcimi stredoslovenskými krajmi. Predzvesť sa skutočne naplnila a celá Akadémia sa niesla diskusnou náladou.

Na úvod, po milom predstavení a začiatku prvých neformálnych debát, sme sa v rámci diskusie pustili s bratom Irenejom do toho, čo sa skrýva za tajomným telom Cirkvi, aké nástrahy a témy ju trápia a čo nám vie aj dnes, ako aj po stáročia predtým ponúknuť. V druhej časti sme skúmali podoby viditeľnej a zároveň duchovnej Cirkvi, ktorú jediný prostredník, Kristus, ustanovil. Prednáška bola obohatená mnohými zaujímavosťami. Dozvedeli sme sa, že kauzalita eutanázie často nezodpovedá prezentovanému účelu, ale aj to, že o prvý preklad liturgických textov do slovenčiny sa tak trochu pričinili komunisti.

Brat Alan nám okrem mnohých textov cirkevných otcov a svätopiscov pripomenul, že Cirkev má okrem svojej inštitucionálnej formy aj formu mystickú, princípom ktorej je Duch Svätý; každý pokrstený sa nachádza v takejto Cirkvi. Zamýšľali sme sa nad tým, kto súčasťou Cirkvi vlastne je, a naopak, kto nie. Pravdivostnou tabuľkou nám bolo objasnené, že v Cirkvi nestačí len byť inštitucionálne, a aj to, že Cirkev niekedy slávnostne vyhlasuje (pri svätorečení), kto spasený naozaj je, nikdy však nie opak. Nakoniec sme sa dozvedeli aj to, ako svätý Cyprián svoju axiómu „mimo Cirkvi spásy niet“ naozaj myslel.

Vstrebať nové poznatky nám pomohla výborná domáca kuchyňa, ale aj príjemné ticho lazov, občasne prerušené ručaním jeleňov. Popri bohatom liturgickom programe vynikli variácie na kvízy nášho už odcestovaného priateľa, brata Vavrinca, ale aj dramatické saleziánsko-jezuitské vojny v Mestečku Palermo, z ktorých ani brat Alan neskrýval radosť.

Vo veľmi pokojnej, príjemne teplej atmosfére sa niesla pomedzi ostatné dni aj nedeľa, keď nám boli bratom Alanom zodpovedané posledné otázky, a naopak, sme aj my dostali priestor podeliť sa o to, čo si z tejto Akadémie berieme so sebou. Po tomto, hoci krátkom, ale o to intenzívnejšom čase na Pustom Dvore ostalo veľa otázok, spomienok, poznatkov a do bežného života sme sa všetci vrátili o niečo bohatší.

Fabián Kapko