Dočervena sa sfarbujúce stromy, vietor hrajúci sa so steblami trávy a obloha, ktorej západ slnka pridával zlatisté odlesky. Aspoň to boli prvé veci, ktoré som vnímala, keď sa naše plné a hlučné sedemmiestne auto rútilo smerom do Ábelovej. Krása, ktorá sa človeka donúti nadýchnuť… a zastaviť sa. Už ona bola predzvesťou toho, že Boh si pre nás na tomto mieste pripravil niečo nečakané a nádherné.
Ihneď po príchode nás privítali bratia dominikáni a nasledoval klasický duchovný program – vešpery, svätá omša a vďakyvzdanie. Po ňom prišla na rad výborná večera, počas ktorej sme sa mohli konečne poriadne zvítať s tými, s ktorými sme sa dlho nevideli, a pokračovali sme večerným programom, kde nás brat Alan vyzval k tomu, aby sme sa predstavili a povedali ostatným, „čím sa robíme“, a nasledoval prvý krátky úvod do našej kristologickej témy – Ježiš Kristus ako prostredník našej spásy. Táto téma nás zaujala natoľko, že sľubovaný „krátky, maximálne polhodinový úvodný vstup“ napokon trval vyše hodiny. Po ňom sme sa už len išli pomodliť kompletórium a pre našu veľkú vyčerpanosť z nevyčerpateľnosti témy sme pred mestečkom Palermom uprednostnili spánok.
V sobotu sme po ranných modlitbách a skvelých raňajkách pokračovali s bratom Alanom v téme Ježišovho prostredníctva. Sprevádzať nás mal pritom už tradične svätý Tomáš Akvinský, no pre množstvo našich otázok sme z jeho textov veľa nestihli. Zamýšľali sme sa nad tým, akým spôsobom môže byť Ježiš dokonalým Bohom aj človekom a akým spôsobom sú v ňom prítomné jeho dve prirodzenosti. Trápila nás aj otázka vykúpenia, Ježišovej modlitby v Getsemanskej záhrade a smrti na kríži. Mnohých z nás veľmi hlboko zasiahla myšlienka, že aby bol Ježiš skutočným prostredníkom, musel prijať ľudskosť so všetkými jej bojmi, slabosťami a bolesťami (no pritom Ježiš zostal bez hriechu). Lebo to, čo nebolo prijaté, nemohlo byť vykúpené a uzdravené. Taktiež nás oslovila skutočnosť, že Ježiš zomrel na kríži menovite za každého z nás.
V poobednom bloku bol zvolený postup – najprv teória, potom prax. Preto sme sa ako prvé vybrali na farebné jesenné lúky Ábelovej, aby sme sa pomodlili ruženec, a následne nám ho brat Joachim pomohol vo svojej prednáške teoreticky uchopiť. Vysvetlil nám, ako sa ruženec vyvíjal, ale najmä v čom sa ukrýva jeho sila a hĺbka a ako nám pomáha prenikať do tajomstva vtelenia. Náš zážitok z tejto prednášky bol umocnený aj vizuálnou pomôckou – obrázkami všetkých tajomstiev ruženca, porozvešiavanými po celej miestnosti. Na konci sme dostali aj darček – náš vlastný malý ruženec.
Všetky duchovné poznatky tohto dňa sme mohli previesť do praxe vo večernej adorácii a modlitbe vešpier. Po večeri nasledoval zábavný večer, kde bolo učinené zadosť najmä pantomíme, ale aj vedomostným otázkam a až na drobnú nezhodu o tom, na ktorú udalosť v Písme odkazuje „potvrdenie Petrovho primátu“, všetko prebehlo hladko a skvele sme sa zabavili (najmä na smiechu brata Alana). Po modlitbe kompletória sme sa ešte vrátili, aby sme tento plodný večer zavŕšili nie jednou, nie dvomi, ale rovno tromi hrami mestečka Palerma. Vízia posúvajúceho sa času a o hodinu dlhšej noci zvýšila našu mieru ponocovania, ale zároveň aj účasť na modlitbe matutína, ktoré sa začalo o 3.00 a končilo 2.30.😊
Nedeľu sme klasicky začali rannými chválami, rozjímaním a raňajkami. Nasledovalo záverečné slovo a zhodnotenie, v ktorom zaznela jedna krásna myšlienka na cestu – tak ako bol denár s podobizňou a menom cisára mincou, ktorou sa platilo v rímskom impériu, tak je kríž s nápisom a ukrižovaným vteleným Slovom mincou, ktorou sa platí v nebeskom kráľovstve. Akademiatu sme zakončili najkrajším možným spôsobom – spoločným nedeľným slávením sprítomnenej Kristovej obety a obedom, za ktorý by sa nehanbili ani v päťhviezdičkovom hoteli.
Odchádzali sme smutní z toho, ako rýchlo to celé zbehlo, ale, samozrejme, aj naplnení do ďalších týždňov a zapálení pre stretnutia s Kristom v našom každodennom živote.
Nicole Hudcovská
