Drahá sestra, drahý brat!

Stíš sa vo svojom vnútri. Zavolaj spolu so mnou z hĺbky srdca: „Som hriešnik! Urazil som Boha!“ Toto je pravý spovedný postoj. Pravda o tebe a o mne. Seba odhalenie pred Bohom a ľuďmi. Kto koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu (Jn 3, 21). Stáva sa tak priehľadným. Naopak, každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo (Jn 3, 20). Skrývajúc sa, pácha hriech, urážku Boha, prerušenie spoločenstva s ním.

Pravý spovedný postoj človeka vyviera zo vzťahov Najsvätejšej Trojice. Sú dokonale pravdivé, dokonale priehľadné a plne odkryté. Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí (Jn 5, 10). Zatiaľ čo Syn hovorí Otcovi: „Všetko, čo je moje, je tvoje“ (Jn 17, 10). Ježiš dáva tým, ktorí sú jeho, podiel na tomto spovednom postoji. Robí to tak, že nám poskytuje záchrannú dosku na naše pády do hriechu a falše: dar sviatosti zmierenia, ktorý nám umožňuje po stroskotaní v hriechu otvoriť sa pred kňazom obdareným božskou autoritou v Duchu Svätom a vo sviatosti zmierenia vstúpiť do Božieho svetla, vyniesť na svetlo všetko, čo je v nás temné.

Ježiš na kríži nesie moje hriechy a hriechy celého sveta. Ukazuje ich Otcovi s postojom úplnej otvorenosti voči nemu. Pristupuje k Otcovi ako môj brat, odhodlaný vypiť kalich temnoty a odcudzenia až do dna. Na Golgote sa pravda o tom, čo hriech je a čo pôsobí, ukazuje zreteľnejšie ako klamstvo hriechu. Každá prijatá sviatosť zmierenia je nasledovaním Krista na Golgotu. Je darom veľkonočnej milosti Otca človeku. Preto predmetom opravdivej ľútosti nad hriechmi nemá byť moje ja trápiace sa sebou samým kvôli tomu, že spadlo zo svojho piedestálu, ale iba Ten, ktorý vzal moju vinu a odhodil ju preč. Ako učí svätý Tomáš Akvinský: „Skrúšenosť je bolesť duše nad spáchaným hriechom spolu s pevnou voľou vyznať ho a napraviť ho“ (ST Suppl., q.1, a.1). To znamená, že pravá ľútosť nás vedie k nebeskému Otcovi a nie k zničujúcemu seba obviňovaniu.

Ako spoločenstvo hriešnikov stojíme pod krížom. Skrze kríž tajomne patríme ku Kristovmu mystickému telu. Preto nič nezostane skryté pred Bohom. Každý môj osobný hriech má v sebe niečo z hriechov celého sveta. Každé rozhrešenie, ktoré prijmem, vplýva na celé mystické telo cirkvi. Táto tajomná spoluúčasť je darom Boha Otca, ktorý nás zmieril so sebou skrze Krista a dal nám službu zmierenia. Veď Boh v Kristovi zmieril svet so sebou (2 Kor 5, 18 – 19).

Švajčiarska lekárka, konvertitka a mystička Adrienne von Speyr (1902 – 1967) o sebe napísala: „Bola som pokrstená, ale nežijem podľa toho. Prijala som sviatosť birmovania, ale nestala som sa apoštolkou Krista. Uznávam všetko, čo pre mňa Cirkev robí, no nepomáha mi to. Svätí sú mi ukázaní ako vzory, ale ja nie som svätá. Žijem v hriechu. A ako hriešnik môžem tvrdiť posledné slovo, Cirkev – áno alebo Cirkev – nie. Ale keď mi povedia, že spovednica je rezervovaná pre hriešnikov, je mi jasné, že tu je konečne miesto pre mňa. Je určená práve pre mňa. Kľakadlo bolo vyrobené pre mňa. Samozrejme, že môžem reptať na spoveď. Ale aj tak viem, že to zodpovedá mojej vlastnej skutočnosti. Pokiaľ mi niekto vraví o spoločenstve svätých, je mi jasné, že nie som jeho členom. Ale keď mi niekto hovorí, že jestvuje spoločenstvo hriešnikov, a pýta sa, kto doň patrí, tak neomylne odpovedám, že ja sem patrím!“

Milovaní, zachovajme si v sebe tento spovedný postoj, pretože nás vovádza do svetla, do Otcovho lona, kde je pripravené jedinečné a neopakovateľné miesto pre každého jedného z nás.

Preto v mene Krista neváhajme a zmierme sa s Bohom!

*V tomto príspevku som voľne spracoval články 1440 – 1449 z Katechizmu Katolíckej cirkvi a text Hansa Ursa von Balthasara „Adrienne von Speyr and the Sacrament of Confession“, Digital Edition: © Saint John Publications, 2023. |