Vieme, že Božie milosrdenstvo je nekonečné, pretože Božia láska je nekonečná. Prečo teda Kristus hovorí o neodpustiteľnosti rúhania proti Duchu Svätému (porov. Mt 12, 31)? Ba dokonca vyhlasuje, že ľuďom sa odpustí aj rúhanie proti Synovi človeka, ale nie proti Duchu Svätému (porov. Mt 12, 32). Prečo je rúhanie proti 3. božskej osobe o toľko závažnejšie ako rúhanie proti 2. božskej osobe? Sv. Tomáš odpovedá poukázaním na to, že hriechu proti Duchu Svätému Tradícia pripisuje tri významy:

1. Cirkevní učitelia ako sv. Atanáz, Hilár, Ambróz, Hieronym a Ján Zlatoústy hovoria, že tento hriech znamená, ak niekto doslova povie rúhavé slová proti Duchu Svätému. V tomto zmysle sa rúhanie proti Duchu Svätému líši od rúhania proti Synovi človeka. Kristus totiž robil určité veci svojou ľudskou prirodzenosťou, napríklad jedol, pil a podobne, zatiaľ čo iné robil božskou mocou – keď napríklad vyháňal diablov a kriesil mŕtvych. Tieto zázraky robil jednak mocou svojho vlastného božstva, jednak pôsobením Ducha Svätého, ktorým bol ako človek naplnený. Židia sa teda rúhali Synovi človeka, keď vraveli, že bol „pažravec, pijan a priateľ mýtnikov a hriešnikov“. Potom sa však rúhali aj Duchu Svätému, keď pripisovali kniežaťu diablov tie skutky, ktoré Kristus vykonal mocou svojej vlastnej Božskej prirodzenosti a pôsobením Ducha Svätého.

2. Sv. Augustín zase hovorí, že rúhanie proti Duchu Svätému je definitívnou nekajúcnosťou. To znamená, že človek zotrvá v smrteľnom hriechu až do smrti. K tomu teda dochádza nielen ústne, ale rozširuje sa to aj na myšlienky a skutky. Takéto odmietanie pokánia sa volá rúhanie proti Duchu Svätému, pretože odpustenie hriechov je dielom Ducha Svätého, ako to aj kňaz vyslovuje pri spovednom rozhrešení. Pán Ježiš teda v Mt 12, 32 v tomto zmysle nevyčítal Židom, že hrešili proti Duchu Svätému, pretože ešte neboli definitívne nekajúci, ale varoval ich, aby podobnými výrokmi k hriechu proti Duchu Svätému nedospeli.

3. Zmysel rúhania proti Duchu Svätému znamená hriech proti dobru ako takému, ktoré sa privlastňuje v prvom rade Duchu Svätému. Otcovi je takto privlastňovaná moc a Synovi múdrosť. Preto niektorí cirkevní otcovia hovoria, že keď človek hreší výberom určitého zla, je to hriech proti Duchu Svätému.