Keď boli anjeli stvorení, boli stvorení v milosti. Niektorí, Bohom takí uchvátení, s radosťou sa mu oddali v službe. Iní, hľadiac na vlastnú dokonalosť, odmietli ho, stratili milosť a padli.
Ak anjeli stratili milosť, stratili tým aj svoju prirodzenosť? Ak nie, ako sú padlí anjeli organizovaní – azda podobne ako nebeské hierarchie? A aký súvis to má s hriechom človeka? Na to všetko sa teraz pozrieme s Tomášom Akvinským.
Keď anjel, hľadiac na vlastnú dokonalosť a vznešenosť poznania, ktoré mal, odvrátil sa od Boha, rozhodol sa tak nepodriadiť sa mu v tom, v čom by mal, v službe a v láske. Nepodriadiť sa nadriadenému je skutok plný pýchy. Diabol túžil byť ako Boh, a to nie v podobnosti, ale v rovnosti. Veď i sám Kristus nás pobáda, aby sme boli dokonalí, ako je dokonalý náš nebeský Otec – márnotratný v láske, milosrdenstve či dobrote. V tomto zmysle túžiť po podobnosti s Bohom je dobrá túžba, lebo tu máme podobnosť s Bohom v správnom poradí, a to tak, že nám ju on sám dáva. Ale diablova nezriadená túžba po rovnosti s Bohom čerpala z túžby dosiahnuť nadprirodzené šťastie, ktoré je iba z Božej milosti, svojimi vlastnými schopnosťami a silami. Svätý Tomáš dokonca vraví, že diabol by túžil i po vlastnej neexistencii, len aby nebol niekomu podriadený. Preto prvým hriechom padlého anjela bola pýcha – zvrátená túžba byť ako Boh.
Hoci bola padlému anjelovi odobratá milosť, o svoju prirodzenosť neprišiel. Jeho prirodzené schopnosti mu zostali, avšak jeho vôľa je už nenávratne obrátená k zlu. Padlý anjel tak nemá poznanie Boha z milosti, lebo na Boha nehľadí, nemá ani milosť, lásku, ani správny cieľ. No aj keď je zlý, stále je anjel – ibaže padlý anjel, lebo jeho hriechom je pýcha, ktorej motívom je zvrátená túžba po dokonalosti.
A my vieme, že dokonalosť anjelov je lepšie obsiahnutá vo vyšších hierarchiách ako v tých nižších. Preto je svätý Tomáš presvedčený, že prvý anjel, ktorý zhrešil, bol cherubín, keď hľadel na vznešenosť a veľkosť svojho poznania. Áno, aj serafín z vyššej hierarchie mohol zhrešiť tiež. Avšak láska, v ktorej serafín z celej hierarchie najviac vyniká, ho robila menej náchylného na pád. Veď hriech anjela je hriechom pýchy a pýcha sa týka poznania, nie lásky. Preto cherubín bol najviac ohrozený pýchou a padol prvý.
Tento súvis nebeských hierarchií s pádom anjelov nás pobáda k myšlienke, že i v pekle sú nejaké hierarchie. Démoni sa navzájom nemilujú, žijú v morálnom chaose, bez jednoty a poslušnosti v láske, no ich nenávisť k Bohu a k Božej milosti je tak nesmierna, že sa proti nej spolčujú a tak na prvý dojem pôsobia organizovane. Tak je tu prítomná určitá mocenská postupnosť, veď prirodzenosť každého anjela nebola zničená, a tak jeden je silnejší ako druhý, iný sa mu zas musí podriadiť.
Tak existujú zlá ako hlad či smrť, ktoré sú mimo človeka, ktoré nepochádzajú zo zloby jeho srdca. Avšak nie všetky naše zlé myšlienky sú podnecované diablom, niektoré vychádzajú z našej vôle, z našich chúťok či postojov. Diabol, keď nás obchádza ako revúci lev, pôsobí na nás zvonka, a nie zvnútra. Diabol teda nespôsobuje každý náš hriech priamo, no môžeme povedať, že je príčinou všetkých našich hriechov nepriamo, keďže naviedol Adama a Evu na hriech, v dôsledku čoho je naša ľudská prirodzenosť naklonená k zlému. Dôležité je však zdôrazniť veľkosť a nadradenosť Božej milosti nad všetkým. Lebo i počas nášho hriechu máme slobodnú vôľu sa rozhodnúť prestať hrešiť. Potom je to vonkajšia pomoc anjelov strážnych, aby nás pobádali k dobrému, ukazovali nám pravý cieľ a pravé dobro, aby nás viedli a usmerňovali k Božej blaženosti nebeského kráľovstva.
