Je to veľmi zvláštne, ale zdá sa, že pre Tomáša Akvinského nie je možné, aby človek miloval iného človeka (teda chcel pre neho dobro) bez toho, aby dobro milovanej osoby nebolo v nejakej miere dobrom jeho samého. Inými slovami, podľa Tomáša neexistuje „altruizmus“ moderného typu, ktorým by človek sledoval záujmy iného, a tie by v žiadnom prípade neboli jeho vlastnými záujmami. Ako to vysvetľuje?

Človek podľa neho miluje a hľadá dobro iného iba vtedy, keď sa dobro druhého stane jeho vlastným dobrom. To sa deje, keď miluje toho druhého najmä priateľskou láskou. Napríklad v pojednaní o cnosti nádeje sa takto svätý Tomáš pýta, či môžeme dúfať vo večnú blaženosť pre iného človeka. Odpovedá si, že prísne vzaté, človek dúfa len v dobro pre seba. Napriek tomu Tomáš pokračuje, že „ak predpokladáme spojenie lásky s druhým človekom, potom je možné, aby niekto túžil a dúfal v niečo pre niekoho iného, ako keby to bolo pre neho samého. A takto môže niekto dúfať vo večný život pre iného človeka, ak je s ním spojený láskou.“ (ST II-II, q. 17, a. 3, c).

V takom prípade pokladá milujúci milovaného za svoje druhé ja a dobrá pre milovaného miluje tak, akoby boli jeho vlastnými. Týmto spôsobom je sebaláska základom lásky k druhým. Treba však povedať, že jednota spôsobená priateľskou láskou nie je jednotou na úrovni bytia (ontologickou jednotou). Milujúci a milovaný neprestávajú mať svoju vlastnú individuálnu existenciu, svoj život, svoju povahu. Priateľská láska ich zjednocuje na úrovni náklonnosti alebo vôle, ktorou jedna osoba afektívne berie druhú za svoju súčasť a dobrá druhej osoby za svoje vlastné dobrá. Teda láska nerozpúšťa ani neničí odlišnosť dvoch osôb. Okrem toho treba tiež povedať, že zjednotenie v láske neznamená len to, že jeden túži alebo sa raduje z dobier druhého. Dôsledkom skutočného priateľstva je, že milujúci efektívne hľadá dobro milovaného.

Čo je základom pre takéto rozšírenie vlastného ja, si povieme v ďalšej jednohubke.

(Článok vychádza zo štúdie Davida M. Gallaghera: Thomas Aquinas on Self-Love as the Basis for Love of Others, Acta Philosophica 8 (1999): 23-44.)