Kde vládne pokoj, tam vládne zhoda. V opačnom poradí to neplatí. Podľa sv. Tomáša Akvinského zhoda v sebe zahŕňa vzťah k druhým. Pri zhode sa vôľa niekoľkých ľudí zjednocuje v jednom súhlase.
Avšak u toho istého človeka môže mať srdce rôzne sklony, v prípade, ak zmyslový apetít* pôsobí proti rozumovému apetítu. Ako píše apoštol Pavol v liste Galaťanom: „Lebo telo si žiada proti Duchu a Duch proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili, čo by ste chceli“ (Gal 5,17). Srdce tohto človeka zostáva vnútorne rozdelené a nepokojné.
Naopak, u toho istého človeka môže mať srdce rovnaký sklon, ktorý ale smeruje k rôznym cieľom. Srdce takéhoto človeka ich nedokáže dosiahnuť súčasne, a tak nedosiahne túžený pokoj.
Podľa sv. Augustína pokoj je kľud poriadku. V srdci človeka nastáva až vtedy, keď sú všetky pohyby apetítu v pokoji a v jednote. Podľa toho, či apetít smeruje k pravému alebo zdanlivému dobru, sv. Tomáš rozlišuje pravý a zdanlivý pokoj. Pravý pokoj je spojený s túžbou po pravom dobre. K udržaniu takéhoto smerovania apetítov je nevyhnutné pôsobenie milosti posväcujúcej v srdci človeka. Tu na zemi zažívame iba nedokonalú formu pravého pokoja. Dokonalá forma nás čaká v nebeskom kráľovstve. Zdanlivý pokoj je spojený s túžbou po zdanlivom dobre. Má mnoho nedostatkov, kvôli ktorým zostáva apetít nekľudný a znepokojený.
Svätý Tomáš Akvinský v závere učenia o pokoji dáva dôraz na lásku. Iba láska je zjednocujúcou silou. Láska k Bohu a láska k blížnemu prináša pokoj. „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni budú nazvaní Božími synmi“ (Mt 5,9).
(O pokoji: ST II-II q. 29)
*Tomáš Akvinský chápe apetít (lat. apetitus) ako prirodzenú tendenciu alebo inklináciu k cieľu. Apetít je neoddeliteľne spojený so všetkým stvoreným, pretože každé bytie vo svojom jestvovaní inklinuje k dobru, ktoré je jeho dokonalosťou.
