Tomáš Akvinský vynikal láskou k Svätému písmu. Pri jeho výklade sa opieral nielen o samotný posvätný text, ale aj o svoje bohaté znalosti učenia mnohých cirkevných otcov, ktorých mal vo veľkej úcte. V tomto adventnom čase sa spoločne pozrime na to, ako Tomáš interpretoval miesto a čas narodenia Božieho Syna.

Miesto narodenia a čas narodenia Ježiša Krista. Nič z toho nebolo dielom náhod či mocných tohto sveta, ale dielom Božej prozreteľnosti.

Predpovedaný Mesiáš mal pochádzať z Dávidovho rodu (porov. Rim 1,3), a preto sa Ježiš narodil v Betleheme, rodisku kráľa Dávida, aby bolo zrejmé, že Boh plní svoje sľuby. Opierajúc sa o výklad sv. Gregora Veľkého, aj sv. Tomáš tvrdí, že keďže Betlehem znamená „dom chleba“, bolo vhodné, aby sa ten, ktorý sa nazval „chlebom života“, narodil práve v Betleheme. Napokon, Kristus si nevybral pre svoje narodenie známe mestá ako Jeruzalem či Rím, aby ho tak sláva týchto miest preslávila, ale vybral si neznáme mesto, Betlehem, aby ho on svojím narodením preslávil. Veď „čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných“ (1 Kor 1, 27). Nevýznamný Betlehem je potvrdením týchto slov.

Keď Tomáš uvažuje nad časom narodenia Mesiáša, odhaľuje viacero vhodných dôvodov, prečo sa Pán časov narodil práve v danom období. Kristus sa narodil za čias cisára Augusta, ktorý bol vďaka veľkosti svoje ríše považovaný za jediného vládcu sveta, aby sa naznačilo, že Kristus bude tým definitívnym Jediným, ktorý zhromaždí rozptýlené Božie deti a „jeden pastier“ vytvorí „jedno stádo“ (porov. Jn 10, 16). Kristus je cestou k jednote. Ďalej, opierajúc sa o autoritu sv. Bédu Ctihodného, aj Tomáš tvrdí, že Kristus sa narodil počas sčítania všetkého ľudu a prijal tak ťarchu poddanstva, aby sa naznačilo, že svojim narodením prijal každú ťarchu a skutočné otroctvo ľudstva, z ktorého nás prišiel oslobodiť. Kristus je cesta od otroctva hriechu k slobode. A napokon, sv. Tomáš si spolu so sv. Jánom Zlatoústym všíma, že v období izraelských a judských kráľov mnohí z nich konali zlo, a preto Pán posielal svojmu ľudu prorokov, aby svojím slovom uzdravovali a povzbudzovali ľud. Ale v čase, keď Izrael spravoval Herodes, ktorý bol pôvodom pohan, poslal Pán niekoho cennejšieho ako proroka: poslal svojho Syna, ktorý svojím slovom uzdravoval ľudí. Nielen jeho slovo, ale sám Kristus je liekom. Ako čim horšia fyzická choroba volá po povolaní tým lepšieho lekára, tak podobne najhoršia choroba duše si vyžaduje toho najlepšieho lekára. Kristus je najlepší znalec duše, Kristus je jej najlepší lekár.

Sv. Tomáš Akvinský rozpoznáva, že Kristus prišiel medzi ľudí v tom správnom čase a na tom správnom mieste. Kristus vždy koná tým správnym spôsobom a v tom správnom čase.