Kto sme?
Pápež Lev XIII. napísal v 19. storočí: Medzi scholastickými učiteľmi, vedúcim a hlavným zo všetkých velikánov bol Tomáš Akvinský, ktorý, ako si (kardinál) Kajetán všíma, „je najvznešenejším zo starobylých učiteľov Cirkvi, pretože v istom zmysle sa zdá, že zdedil intelekt všetkých… Zozbieral, spojil a podával v nádhernom poriadku a tak pozdvihol s dôležitými doplnkami učenie svojich osvietených predchodcov“ (Aeterni Patris 17). Výnimočnosť Tomášovho myslenia dosvedčujú aj odporúčania Pavla VI. (Lumen Ecclesiae), Jána Pavla II. (Fides et Ratio, Veritatis Splendor), či Benedikta XVI. Sv. otec František sa na sv. Tomáša odvoláva aj v exhortácii Amoris laetitia. Záujem a práce mnohých učencov tomistickej tradície od 13. storočia až po súčasnosť vyvracajú tvrdenie, že by sa myslenie Tomáša Akvinského tešilo iba občasnej popularite. Medzi tomistických velikánov sa radia osobnosti ako Ján Capreolus, kardinál Kajetán, Dominik de Soto, Dominik Báñez, Ján od sv. Tomáša, Karol René Billuart, Reginald Garrigou-Lagrange, či Michel Labourdette.
Kto bol sv. Tomáš a prečo má zmysel študovať jeho diela aj po 750 rokoch? Jeho jedinečným géniom bolo viesť svojich študentov „k objavovaniu skutočnej pravdy o skutočných veciach, ktoré pochádzajú od skutočného Boha“.[1] Charakteristickým princípom, ktorý je „červenou niťou“ Tomášovho učenia, je reálne odlíšenie bytia od nebytia. Iba bytie v skutočnosti existuje, nebytie neexistuje. Z tohto základného odlíšenia Akvinský odvodil reálne odlíšenie aktu a potencie a „aplikoval“ ho na odlíšenie matérie od formy, či esencie od existencie. Jedine v Bohu je esencia totožná s jeho existenciou.[2]
Ako sa Tomášove učenie nedá oddeliť od jeho prameňov, ani jeho diela nemožno oddeliť od tradície jeho komentátorov.[3] Dedičstvo sv. Tomáša je tiež predmetom sporu viacerých rôznych škôl. Tri spoločné črty, ktoré však charakterizujú autentických nasledovateľov anjelského učiteľa sú: 1. Hľadanie pravdy hlbším porozumením Božieho Slova, odovzdávaného živou Tradíciou Cirkvi, v spoločenstve s cirkevným Magistériom. Toto robí z tomizmu projekt cirkevného povolania v službe evanjelizácie. 2. Úsilie o múdrosť bez prispôsobovania sa hlavným intelektuálnym prúdom ktorejkoľvek doby. 3. Tomášovi nasledovníci neopakujú iba tvrdenia svojho majstra, ale prijímajú zásadné filozofické a teologické princípy anjelského učiteľa a následne ich aplikujú na jedinečné otázky a výzvy svojej doby. Rozdiely v učeniach jednotlivých tomistov pochádzajú väčšinou práve z rôznosti ich historických kontextov. Podľa portugalského dominikána 17. storočia Jána Poinsota (Jána od sv. Tomáša), tomista „nasleduje tých, ktorí už Akvinského komentovali, miluje jeho učenie a snaží sa ho obraňovať a rozvíjať. Prejavuje pochopenie pre Akvinského intuície, váži si jeho metódu argumentácie a skrátka, pevne sa pridŕža komentátorskej tradície“.[4] V posledných rokoch sa tomistická tradícia teší obnovenému záujmu.Nielen mnohí dominikáni a dominikánky, ale aj iní rehoľníci, kňazi a laici sa nechávajú nanovo očariť učením svätého Tomáša Akvínského, učiteľa Cirkvi. Do tejto veľkej tomistickej rodiny, ktorá rastie do krásy už viac ako 750 rokov, sa chceme začleniť aj my na Slovensku, a to v rámci Tomistického inštitútu Slovensko.
Tomistický inštitút Slovensko zastrešujú:
fr. Samuel Peter Lovás OP
06/2019 – ukončený kanonický licenciát z morálnej teológie – Fribourgská univerzita (Švajčiarsko) 06/2024 – ukončené doktorandské štúdium na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci v oblasti morálnej teológie. Dominikán od roku 2008, kňaz od roku 2016. Je zodpovedný za formáciu mladých bratov a pastoráciu povolaní. Býva s bratmi vo Zvolene.
fr. Alan Ján Dely OP
02/2021 – ukončený kanonický licenciát z dogmatickej teológie – Pontifikálna univerzita sv. Tomáša Akvinského v Ríme (Angelicum) V súčasnosti doktorand na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme (Angelicum) v oblasti dogmatickej teológie. Dominikán od roku 2009, kňaz od roku 2016. Býva s bratmi v Košiciach.
fr. Vavrinec Radoslav Mitro OP
06/2025 – ukončený licenciát z biblickej exegézy na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme. Dominikán od roku 2007, kňaz od roku 2020. Býva s bratmi v Košiciach.
[1]Romanus CESSARIO a Cajetan CUDDY, Thomas and the Thomists. The Achievement of Thomas Aquinas and His Interpreters (Minneapolis: Fortress Press, 2017), xii. [2]Porov. Summa teologická I, q. 3, a. 6. [3]Porov. Serge-Thomas BONINO, „Le thomisme et son histoire,“ in Revue thomiste č. 97 (1997): 5–8; „To Be a Thomist,“ in Nova et Vetera č. 8 (2010): 763–73; „The Thomist Tradition,“ in Nova et Vetera č. 8 (2010): 869–81. [4]Romanus CESSARIO – Cajetan CUDDY, Thomas and the Thomists. The Achievement of Thomas Aquinas and His Interpreters (Minneapolis: Fortress Press, 2017), 105.