Kresťania veria v to, že Boh je všemohúci (omnipotens). Ako však ukáže dnešná jednohubka, aj tento na prvý pohľad jednoznačný termín potrebuje jasnú definíciu, inak dokážeme upadnúť do logických pascí.
Na kurze logiky v rámci svojho štúdia som sa stretol s touto zdanlivo nevinnou otázkou: Môže všemohúci Boh stvoriť taký ťažký kameň, že ho nedokáže zodvihnúť?
Ak ostaneme v rámci dilemy, ktorú sa táto otázka snaží vytvoriť, zaskočí nás to. Ak odpovieme „áno“, našli sme niečo, čo Boh nedokáže (zodvihnúť kameň), a preto o ňom nemôžeme povedať, že je všemohúci. A ak odpovieme „nie“, takisto sme našli niečo, čo Boh nedokáže (stvoriť ten kameň).
Zdá sa teda, že samotná idea všemohúcnosti je súca na zahodenie do filozofického koša, pretože vedie k logickým sporom. Ale naozaj?
Sv. Tomáš neodpovedá priamo na túto otázku, ale s hľadaním odpovede nám môže pomôcť jeho zamyslenie nad tým, čo vlastne znamená Božia všemohúcnosť (ST I, q. 25, a. 3).
Sv. Tomáš prijíma Aristotelove tvrdenie, že keď o niečom hovoríme, že je to „možné“, môžeme to myslieť dvoma spôsobmi.
Po prvé, niečo môže byť „možné“ vo vzťahu k nejakej schopnosti (ad aliquam potentiam). Pre mňa ako zdravého jedinca druhu Homo Sapiens Sapiens je možné otvoriť si plechovku limonády, či dokonca hrať šach, ak by som tréningom vo svojej mysli aktualizoval túto dispozíciu. Je však mimo mojich schopností napríklad cestovať každé ráno na univerzitu lietaním namiesto električky či zapamätať si každé jedno slovo zo všetkých kníh, ktoré som kedy prečítal.
Po druhé, niečo môže byť možné absolútne. Sv. Tomáš hovorí, že ide o „vzťah pojmov“ (ex habitudine terminorum), my môžeme pre jednoduchosť povedať, že ak je niečo možné absolútne, skrátka to znamená, že nejde o kontradikciu. S trochou predstavivosti tu môžeme zaradiť napríklad ideu Michala Lukáča, ktorý máva rukami a letom mieri na katedru filozofie.
Čo si však, naopak, absolútne nedokážeme predstaviť, sú logické spory, ako „ženatý starý mládenec“ či „kruhový štvorec“. Samotný Tomáš používa ako príklad sporu výrok „človek je osol“ (tu sa radšej zdržme chytráckych poznámok). Takéto koncepty nemôžu byť ani len v našej mysli, a už vonkoncom nedokážu byť aktualizované. Nejde o nejakú vec, ktorú by Boh nedokázal vytvoriť, ide o nebytie, nonsens.
Keď sa potom snažíme povedať, že Boh je všemohúci, používame druhý koncept možného, čiže ten, ktorý súvisí s absolútnou možnosťou. Ak by sme sa totiž snažili zadefinovať všemohúcnosť vzhľadom na Božie schopnosti (podľa prvého spomínaného konceptu), dostali by sme sa len k logickému kruhu: Boh je všemohúci, pretože vie robiť všetko, čo vie robiť.
A, ako sme už ukázali, do množiny vecí dosiahnuteľných takouto všemohúcnosťou nespadajú logické kontradikcie. Boh napríklad nemôže spôsobiť, aby niečo bolo aj nebolo zároveň.
Ako to ale súvisí s našou otázkou o kameni? Jednoducho – idea všemohúceho a zároveň obmedzeného Boha je logickým sporom. „Obmedzenie neobmedzeného“ spadá do rovnakej kategórie ako „červená modrá“, „okrúhly trojuholník“ či „fddmvdifhefdnvcvdfer“ – je to nezmysel.
Boh je všemohúcim v tom zmysle, že je schopný všetkého, čo je logicky prijateľné. To nie je útok na jeho všemohúcnosť. „Okrúhly trojuholník“ či „obmedzenie neobmedzeného“ nie je vec, ktorú Boh nevie vykonať, je to len nezmyselné slovné spojenie.
Na otázku z nadpisu teda nedokážeme odpovedať „áno“ alebo „nie“. Musíme poukázať na to, že otázka predpokladá, že všemohúcnosť zahŕňa aj logické spory, čo nie je pravda.
